Šigelóza

Táto črevná bakteriálna infekcia postihuje hrubé črevo a je spôsobená baktériou Shigella. Ide o tzv. chorobu špinavých rúk a nedostatočnej hygieny. Sú v princípe štyri druhy baktérií a to Shigella dysenteriae, Shigella flexneri, Shigella boydi a Shigella sonnei. V našich zemepisných šírkach sú najčastejšie typy flexneri a sonnei, ktoré majú na svedomí drvivú väčšinu všetkých ochorení na šigelózu. Zvyšok tvoria choroby importované väčšinou zo zahraničia.

Baktérie sú nepohyblivé, fermentujúce a sú veľmi citlivé na vyschnutie aj na bežné dezinfekčné prostriedky. Správnou hygienou sa teda dá veľmi dobre tejto chorobe vyhnúť, čiže prevencia je základ. Nákaza sa šíri priamo kontaktom s nakazeným človek, menej už potravinami či vodou. Na nakazenie stačí aj relatívne malý počet baktérií, od 10 do 100. Ochorenie má tiež nevýhodu v tom, že je veľmi nákazlivé a po jeho prekonaní si telo nevytvorí dostatočné protilátky, takže je možné ochorieť znova.

Príčinou ochorenia je baktéria Shigella, ktorá sa dostane do organizmu priamym kontaktom s bacilonosičom, menej pri napríklad požití potravín alebo kontaminovanej vody. Baktéria prejde tráviacim traktom a usadí sa v hrubom čreve, kde pokračuje v prenikaní do sliznice. Baktéria produkuje toxín, ktorý má enterotoxické, neurotoxické a cytotoxické účinky, poškodzuje epitel hrubého čreva a môže v prípade vážnych komplikácii alebo neliečenia vyvolať aj zlyhanie obličiek.

Medzi typické príznaky šigeliózy patria zvýšená teplota, triaška, bolesti a kŕče v oblasti brucha, hnačka s kašovitou stolicou a neskôr vodnatou stolicou s prímesou hlienu alebo krvi a tiež typické príznaky pre dehydratáciu. Nastupuje teda suchá sliznica a pokles kožného turgoru. Brucho je veľmi citlivé na dotyk, môžu sa vyskytnúť aj prípady hypertermie a to najmä pri deťoch. Keďže inkubačná doba je od 1 do 7 dní, môže byť nástup symptómov neskorší.

Podľa toho, ktorým typom baktérie a v akom počte bol jedinec nakazený, prípadne aký má organizmus, sa môžu príznaky líšiť. Niekedy je možné spozorovať aj oveľa vyššiu teplotu, dokonca nad 40 stupňov Celzia, inokedy je ochorenie bez horúčok. Niekedy je dokonca ochorenie bez viditeľnejších alebo ťažších príznakov a vtedy sa môže jedinec stať aj bacilonosičom. Naopak pri rizikových skupinách ako deti alebo seniori môže mať ochorenie aj rýchlejší spád, najťažšie formy môžu byť aj smrteľné do 24 hodín.

Diagnóza je vykonávana jednak pozorovaním príznakov, ale najmä preukázaním prítomnosti baktérie v organizme a to sa robí biologickým vyšetrením kultivačnou formou zo stolice. Vzhľadom na citlivosť baktérie Shigella na vyschnutie je treba odobrať väčšiu dávku stolice do sterilnej a uzatvorenej nádobky a doručiť ju lekárovi alebo do laboratória čo najrýchlejšie. Choroba môže byť diagnostikovaná alebo presnejšie určená aj rektálnym výterom a jeho vyšetrením.

Nástup ochorenia môže byť rôzny, obvykle je to do 3 až 4 dní od nakazenia. Spočiatku sa objavuje malátnosť, triaška a mierne zvýšená teplota, následne bolesti brucha. Postihnutý pacient má najprv kašovitú, neskôr už vodnatú stolicu a nutkanie na stolicu až 30 krát za deň. Sliznica sa vplyvom straty tekutín stáva vysušenou, brucho je extrémne citlivé na dotyk a môžu sa objaviť aj kŕče. Ľahší priebeh je bez horúčky a väčších bolestí, ťažší naopak môže vyústiť do straty vedomia alebo aj smrti.